Flipper - penzión
v okolí mesta Revúca

Mestá a obce v okolí

Revúca - vzdialenosť 6 km - www.revuca.sk

Mesto Prvého slovenského gymnázia, štrnásťtisícové sídlo rovnomenného okresu.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o Revúcej je z roku 1357. Ako mesto sa po prvýkrát spomína v roku 1557. 16. septembra 1862 tu bolo založené Slovenské ev.a.v. gymnázium. Prvá úplná slovenská stredná škola v celej histórii Slovákov, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od r. 1868 aj maturovalo v materinskom jazyku. Pôsobili v nej významní predstavitelia nášho národa: Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Július Botto, Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, PhDr. Ivan Branislav Zoch a další.

V Revúcej sa nachádza letné kúpalisko a zimný štadión s umelou ľadovou plochou.


Jelšava - vzdialenosť 6 km - www.jelsava.sk

Jelšava, mesto ležiace v doline rieky Muráň, sa môže pýšiť bohatou históriou. Prvá písomná zmienka o lokalite Ilswa pochádza z roku 1243, keď sa spomína v súvislosti s územím patriacim jelšavskému hradu, ktorý stál na mieste súčasnej lokality Hradovisko. Minulosťt mesta pripomína viacero kultúrno-historických pamiatok. Najstaršie sú pozostatky románskeho hradu ležiace nad mestom. Z hradu, ktorý zanikol pravdepodobne v 16. storočí, sa zachovali len nepatrené zvyšky základov. Dominantou mesta je kaštieľl Coburgovcov zo 16. storocia, ktorý v rokoch 1769 až 1801 prestavali vtedajší majitelia Koháryovci na klasicistické sídlo. Väčšina historických budov lemuje námestie, na ktorom sa nachádza viacero meštianskych domov. Sú to väcšinou dvojpodlažné barokové, barokovo-klasicistické a rokokové domy z 18. a 19. storocia. Zo sakrálnych stavieb dominujú dva kostoly. K lasicistický evanjelický kostol pochádza z roku 1784. Klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla apoštolov z roku 1838 je jedným z mála dvojvežových kostolov v Gemeri.


Revúcka Lehota - vzdialenosť 1 km

Obec Revúcka Lehota sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na ľavej strane Muránskej kotliny, 6 km na juhovýchod od okresného mesta. Prevažná čast katastrálneho územia je na terasovej plošine, ktorá prechádza na severe do úzkych pásov vrchoviny, tvoria ju granity, svory, horniny a fylity mladších prvohôr. Obec obklopujú polia, lúky a lesy. Obec vznikla asi v 14.stor. na valaskom práve. Patrila muránskemu hradnému panstvu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. Názov Umrlá Lehota vznikol po velmi smutnej udalosti, ked v roku 1575 vymrelo až na jednu ženu všetko obyvatelstvo. Umrlá Lehota znamená - zomrela lehota. Tento názov sa udržal do roku 1948.


Lubeník - vzdialenosť 2 km

Obec Lubeník sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v malebnej Muránskej doline, na ľavom brehu rieky Muráň, v polovici cesty medzi mestami Jelšava a Revúca. Prvá zmienka obci je z roku 1427, kde meno obce sa píše Lwbnyk. Od roku 1919 sa píše Lubeník.


Muráň - vzdialenosť 15 km - www.muran.sk

Obec Muráň vznikla v roku 1321 pri majeri pod Muránskym hradom. Hrad sa spomína už v roku 1271 a rozprestiera sa pri vápencovom brale vrchu Cigánka, ktoré dominuje celému kraju. Hrad mal bohatú a dramatickú históriu a od roku 1702 chátra. Dnes ostalo po nom už len rumovisko 360 m dlhé a 96 m široké. Muráň bol súčasťou bohatej a vyspelej železiarskej oblasti Muránskeho panstva, ktorému patrili nielen desiatky obcí na Gemeri, ale aj Horehroní a Spiši. Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol postavený Coburgovcami v neogotickom štýle na prelome 19. a 20. storočia. K výrazným architektonickým pamiatkam patrí aj barokovo-klasicistická fara, klasicistická budova hotela Koruna a klasicistický kaštieľ z roku 1800, dnes sídlo obecného úradu. V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Môžete sa tiež zúcastniť tradičného zimného prechodu Muránskou Planinou.


Štitník - vzdialenosť 2 km

Štítnik je stredne veľká obec ležiaca v severnej casti okresu Rožnava, v malebnom prostredí prekrásnych prírodných scenérií a kopcov, z ktorých najznámejšia je Plešivská planina patriaca do CHKO Slovenský kras. Pôvod Štítnika siaha až do 10.storočia. Prvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1243 v listine kráľa Belu IV. vydanej bratom Detrichovi a Filipovi, synom Matúša Bebeka, ktorou územie dostali do svojho majetku. Roku 1320 získala obec právo mýta a trhov, v roku 1328 od uhorského krála Karola Róberta mestské výsady. Ako svedkovia a pamätníky významného postavenia Štítnika v dejinách regiónu a Slovenska, jeho kultúry a vzdelanosti sa dodnes zachovali viaceré budovy v rokokovo - klasicistickom slohu (Szontaghovská kúria, Sárkányovská kúria a kaštieľ, radnica, Sebökovská kúria), vodný hrad, písomné a iné dokumenty.


Chyžné - vzdialenosť 6 km

Obec Chyžné leží vo východnej časti Revúckej vrchoviny približne 8 km južne od okresného mesta Revúca. Je mimo hlavnej cesty a možno sa do nej dostať z obce Lubeník, od ktorej je vzdialená 1 km. Dominantnou obce je evanjelický kostol postavený v r. 1886. Prvá známa písomná zmienka o obci je z roku 427, je však možné predpokladať, že jestvovala už oveľla skôr. Možno tak predpokladať podľa ranogotického rímsko-katolíckeho kostola z konca 13.storočia. Nenápadný kostolík, pri ktorom je drevená zvonica, bol vyhlásený zanárodnú kultúrnu pamiatku a je vzácny predovšetkým svojou freskovou výzdobou a oltárom Zjavenia Panne Márii z dielne majstra Pavla z Levoče. Práve preto bol zaradený do projektu Gotická cesta. Obec svojho času preslávil aj evanjelický kňaz, spisovateľ a básnik Samo Tomášik, predovšetkým hymnickou piesnou "Hej Slováci" V obci má pamätnú tabuľu, izbu i náhrobník. Kataster obce má rozlohu 1952 ha a to od nadmorskej výšky 280 do 1409 m. Je teda vhodný aj na pešiu turistiku. Kataster je dobrým polovným a výborným hubárskym revírom.


Rožňava - vzdialenosť 36 km - www.roznava.sk

Viac ako 700-ročné banícke mestecko Rožnava leží v srdci malebného horného Gemera, ktorý ponúka návštevníkom nevšedné zážitky v každom ročnom období. Rožnava je okresným mestom s 20 000 obyvateľlmi, významným strediskom cestovného ruchu a východiskom pre poznávanie prírodných krás aj kultúrno-historických pamiatok tohto krásneho regiónu. Každá cesta z mesta vedie k unikátnym turistickým zaujímavostiam ako hrad Krásna Hôrka, kaštiel Betliar, nositeľl prestížnej ceny Europa Nostra a unikátne jaskyne, zaradené na zoznam UNESCO: Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Mesto je vynikajúcim východiskovým bodom pre výlety do Slovenského krasu a je jednou zo zastávok turistickej cesty zvanej Gotická cesta. S bohatou baníckou históriou mesta sa môžu oboznámit v Baníckom múzeu, pri ktorom je zriadená aj expozícia predstavujúca rozmanitú prírodu Slovenského krasu a novozriadená historická expozícia.

Prírodné pamiatky a zaujímavosti

Národný park Muránska planina - www.muranskaplanina.com

Muránska planina predstavuje v rámci Slovenska jedno z najzachovalejších území. V roku 1976 bola vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1997 bol zriadený Národný park Muránska planina. Rozloha územia národného parku je 203,2 km2, ochranné pásmo má veľkost 217 km2. Územie Národného parku Muránska planina a jeho ochranné pásmo sa nachádza v troch okresoch - Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Najvyšším vrcholom územia národného parku je Fabova hoľa (1439 m.n.m.).Podstatnú čast územia tvorí skrasovatená doska Muránskej planiny budovaná prevažne svetlými triasovými vápencami. V území je zaevidovaných množstvo jaskýň a priepastí, viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a iných krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, tiesňavy, bralá a pod. Najvýznamnejšou rastlinou planiny je endemit Lykovec muránsky. Celkovo sa rastlinstvo národného parku radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov Slovenska. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske aj subalpínske druhy. Zo zoologického hľadiska je významná poloha Muránskej planiny na južnom okraji slovenského úseku Karpát, čím sa podmieňuje spoločné zastúpenie západokarpatských horských a podhorských spoločenstiev s panónskymi alebo termofilnými druhmi. Vyskytujú sa tu takmer všetky významnejšie druhy stavovcov, napríklad orol skalný, výr skalný, hluchán, medveď, vlk, rys, vydra riečna.

Miesta, ktoré sa určite oplatí navštíviť:

Jaskyne na okolí

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Nachádza sa na severnom úbočí vrchu Hrádok medzi Jelšavou a Štítnikom, 26 km od Rožňnavy. Je unikátnym výtvorom a upúta každého svojho návštevníka. Rozprávkové kryštály aragonitu v podobe ružíc, trsov trávy sa rozvetvujú na všetky strany. Dĺžka 45 minútovej prehliadky je 585 m.


Jaskyňa Domica

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny, 27 km od Rožňavy. Je súčasťou 25 km dlhého jaskynného systému Domica-Baradla. Je charakteristická svojimi kvaplovými štítmi, bubnami a kaskádovitými jazierkami. Zážitkom z prehliadky (1560 m, 85 min) je aj plavba po podzemnej riečke Styx.


Gombasecká jaskyňa

Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny, 11 km od Rožňavy. Z jej kvapľovej výzdoby sú pozoruhodné brcká - tenké biele kvaple dlhé 2-3 m a hrubé 2-3 mm. Dĺžka 35 minútovej prehliadky je 530 m.


Dobšinská ladová jaskyňa

Nachádza sa na území Národného parku Slovenský raj pri obci Stratená, 42 km od Rožňavy. Jej bohatá ladová výzdoba očarí každého návštevníka. Dĺžka 40 minútovej prehliadky je 515 m. K jaskyni vedie 470 m dlhý náučný chodník.


Krásnohorská jaskyňa

Leží pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka, 9 km od Rožňavy. Jej zaujímavosťou je najvyšší stalagmit na svete - 32,6 m vysoký Kvapel rožnavských jaskyniarov. Návšteva jaskyne (1500 m, 180 min) prebieha v jaskyniarskom výstroji v sprievode vodcov. Návštevu je potrebné dohodnúť telefonicky alebo e-mailom. Informácie: www.svssk.sk

Kultúrne a historické pamiatky

Muránsky hrad

Hrad leží na južných výbežkoch Slovenského rudohoria (Muránskej planiny) na vrcholovom brale Cigánka, vo výške 938 m.n.m. (druhý najvyššie položený hrad na Slovensku po Liptovskom starhrade) Tebto gotický hrad bol postavený v 13. storočí, bol obývaný až do 17. storočia, počas 18. storočia spustol a dnes sú zachované už len jeho zrúcaniny.

Informácie o histórii hradu nájdete na stránke www.muran.sk


Gotický kostol v Štítniku

Z roku 1355 pochádza prvá písomná zmienka o štítnickom kostole, jedinečnej hmotnej kultúrno-historickej gotickej pamiatke na Slovensku. Súčasnú podobu kostol dostal po niekoľkých stavebných úpravách. Najstaršou časťou kostola je terajšia sakristia, na mieste ktorej stál prvý pôvodný kostol. Trojlodový chrám - najvyššia časť kostola je terajšia sakristia z 2. tretiny 14.storočia. Pri pokračovaní v stavbe v roku 1460 predĺžili južnú a hlavnú loď, ktoré zakončili polygonálnymi uzávermi. Severnú loď už počas ďalších prestavieb nikdy nedokončili. Interiér kostola je tvorený sieťovou a hviezdicovou klenbou a bohatými nástennými maľbami. Najstaršie fresky sú z poslednej tretiny 14.storočia. Fresková výzdoba sa nachádza aj na vonkajších stenách kostola. V kostole je uložený vzácny mobiliár: gotická bronzová krstiteľnica, oltár z roku 1636, cenné drevené lavice, dva orgány, epitafy a kamenné hrobky. V roku 1970 bol kostol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.


Prvé slovenské gymnázium

Takmer rok pred vznikom Matice Slovenskej bolo v Revúcej založené 16. septembra 1862 Slovenské ev. a. v. gymnázium, čím vznikla prvá úplná slovenská stredná škola v celej histórii Slovákov, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v materinskom jazyku. Podporovaná bola len slovenským národom, ktorý mu dal do vienka výstižný názov - Prvé slovenské gymnázium. Ako činovníci a profesori pôsobili v ňom významní predstavitelia nášho národa Štefan Marko Daxner, Ján Francisici, Matej Nandrássy, Július Botto, Jozef Kvetoslav Holub, Rudolf Homola, Mieroslav Kovalevský, Gustáv Lojko, Samuel Ormis, Andrej Sokolík, August Horislav Škultéty, PhDr. Ivan Branislav Zoch a další. Za dvanásť rokov trvania Prvého slovenského gymnázia sa naň zapísalo a študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska. V súčasnosti je v pamätných izbách zriadené múzeum.


Hrad Krásna Hôrka

Majestátny stredoveký hrad Krásna Hôrka je jednou z najcennejších kultúrnych a stavebných pamiatok Gemera. Jadro hradu dali postaviť okolo roku 1320 Mariássyovci. Za čias panstva Bebekovcov bol hrad rozšírený a opevnený. Neskôr sa stal majetkom Andrássyovcov, ktorí ho premenili na honosné sídlo. Posledný majiteľ hradu Dionýz Andrássy v nom zriadil rodové múzeum, ktoré verejnosti sprístupnil už v r. 1906. Hradnú expozíciu tvorí pôvodne zariadený interiér, hradná kaplnka a zbierky rodového múzea.


Kaštiel Betliar

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľl Betliar patrí medzi najkrajšie a najvzácnejšie kultúrno-historické pamiatky Slovenska a je zároveň aj najnavštevovanejšou kultúrnou pamiatkou Gemera. Nachádza sa severne od Rožnavy v obci rovnakého mena. História kaštieľla je spätá s menami dvoch významných rodov. V polovici 15. st. tu Bebekovci postavili opevnený hrádok čím vzniklo jadro dnešného kaštieľa. V druhej polovici 17. st. ho získali Andrássyovci a dali prestavať na luxusné sídlo. Celý interiér kaštiela predstavuje expozíciu života šľachty od 17. do začiatku 20. storočia.


Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí

Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí patrí medzi najhodnotnejšie pamiatky secesného umenia na Slovensku. Vzniklo v duchu mníchovského staviteľského smeru v r. 1904 a je miestom večného odpočinku posledných majiteľov hradu Krásna Hôrka. Interiér je zdobený viacerými druhmi mramoru pochádzajúcich z rôznych kútov celého sveta. Patrí medzi vzácne pamiatky secesného umenia na Slovensku.


Strážna veža v Rožňave

Neskororenesančná strážna veža stojí v strede Námestia baníkov v Rožnave. Bola postavená v druhej polovici 17. storocia. Postupne sa stala symbolom mesta a po rozsiahlej rekonštrukcii od r. 1997 slúži ako zaujímavá turistická atrakcia, poskytujúca nevšedný pohlad na historické centrum mesta a jej blízke okolie.